# Suiseki-the invisible Art / Suiseki – neviditeľné umenie

by Dr. Felix G. Rivera

Vnímajte veci, ktoré nemožno vidieť.

Miyamoto Musashi, samuraj, 16.stor.

Akákoľvek definícia umenia musí zahŕňať telesnú zložku – ako je schopnosť jedinca myslieť a vnímať- a zložku empirickú. Umenie suiseki je klasickým stelesnením týchto dvoch pojmov. Otázka, ktorá ma zamestnávala mnoho rokov , je do akej miery suiseki skutočne „vidíme“ ako fyziologický a poznávací proces a koľko z toho, čo vidíme v kameni, je podmienené našimi emóciami a životnými skúsenosťami. Vo svojej knihe som sa venoval dôležitosti rozvíjania umenia vyvolať zrakovú predstavu , príprave lepšie rozpoznať potenciálny materiál v prírode, ako aj využitiu schopností vizualizácie pri hodnotení vlastného materiálu i materiálu iných zberateľov.

Moje skúsenosti ma naučili jednému: niektorí zberatelia sú schopní nájsť v tej istej oblasti lepšie suiseki ako druhí nie iba vďaka šťastiu, ale pretože sú schopní skutočne vidieť naše neviditeľné umenie za bežnými poznávacími správami, ktoré dostávame ako časť každodenných životných skúseností. Skúsenosti v teréne, i keď rozhodujúce, hrajú voči vnemovým schopnostiam podradnú úlohu. Niektorí zberatelia nachádzajú pravidelne veľké kamene, kým iní zberatelia odchádzajú domov s menej ako priemerným materiálom práve tak pravidelne. Okrem toho niektorí zberatelia nemajú schopnosť kritizovať vlastné nálezy, okrášľujúc ich poznámkami ako „ale mne sa páči“. Všeobecná poznámka, ktorá pomáha vysvetliť nepotrebnosť akejkoľvek kritiky ich nálezov. V umení suiseki je rozpor medzi úrovňou jeho zložitosti a zdaním, že ide o jednoduchú formu umenia hľadať niečo, čo je prístupné a zrozumiteľné na prvý pohľad. Pre niektorých zberateľov je prvý stupeň zhodnotenia všetkým , do čoho sa chcú zapliesť a podľa nich je to v poriadku. Nakoniec, čo môže byť podstatnejšie ako pekný kameň?

Len keby to bolo také jednoduché aj pre nás, pre ktorých sa stalo suiseki životnou vášňou. Zaoberám sa týmto umením viac ako 20 rokov a čím ďalej sa dostávam, tým viac úrovní symbolickej, metaforickej, estetickej a filozofickej interpretácie sa dostáva do popredia. Interpretácia je základnou súčasťou akéhokoľvek umenia a suiseki nie je výnimkou. Suiseki sa vyjadruje na mnohých úrovniach. V tejto teórii som sa opätovne utvrdil nedávnou skúsenosťou. Istý človek navštívil náš dom po prvý raz a keď zbadal moje suiseki, niekoľko minút ich horlivo študoval. Nakoniec povedal: “Neviem, na čo sa pozerám, ale viem, že je dôležité, čo pri tom pociťujem. “Táto skúsenosť heslovite vyjadruje to, čomu hovorím „neviditeľné umenie“, jedinečné pre suiseki. Pozorovatelia nemusia rozumieť kameňom, na ktoré sa pozerajú, ale uvedomujú si ich zložitosť a sugestívnosť, pričom sa opierajú o vlastné skúsenosti.

Účelom môjho článku je prediskutovať príčiny, prečo a ako rozdielne vnímame suiseki a dôsledky modelových poznávacích prístupov a skúseností. Ako vieme, že suiseki v tvare hory, ktoré práve študujeme, vníma každý z nás rovnako? Je to vôbec podstatné? Je to kombinácia vedy videnia a citu skúsenosti, ktoré nám pomáha byť vnímavejšími k takej jedinečnej forme umenia ako je suiseki. Myslím, že keď si uvedomíme, čo sa odohráva v našich mysliach prostredníctvom nášho zraku, budeme vnímavejšími umelcami suiseki. Neexistuje jednoduchá cesta vnímania suiseki, ale existuje určitý kognitívny systém, ktorý môže pomôcť vnímať toto naše umenie. Som presvedčený, že uvedomenie si, ako táto kognitívna a osobnostná dynamika funguje, je pre plné pochopenie suiseki rozhodujúce.

Umenie vidieť suiseki

Kognitívni psychológovia sa prikláňajú k názoru, že na to, aby sme „skutočne videli“, sa musíme naučiť, ako vidieť. Znamená to vedomý akt venovania pozornosti tomu, na čo sa pozeráme. Vnímanie je aktívny proces používania informácií na navrhovanie a testovanie hypotéz a toto zahŕňa vedomé učenie. Napríklad oceniť kompozíciu suiseki v tvare hory vyžaduje, aby pozorovateľ mal základný vychodzí bod pre význam slova „hora“. Potom môže použiť túto vedomosť a skúsenosť na maličký predmet, ktorý je dvadsať centimetrov široký, a o ktorom jeho majiteľ tvrdí, že je symbolickým zovšeobecnením, idealizáciou abstrakcie miniaturizovanej hory. Očividne nemôžeme predpokladať, že všetci máme rovnaké interpretačné a syntetizačné schopnosti umenia suiseki, ale akýkoľvek je stupeň našich vedomostí, slúži nám to iba ako odrazový mostík pre ďalšie skúmanie. Ostatné nasleduje prostredníctvom učenia a skúseností. Za zmienku stojí aj ďalší príklad. V mojom klube, California Suiseki Society, máme člena, ktorý takmer vždy kritizuje určité tvary suiseki, na rozdiel od väčšiny prítomných členov. `Či s jeho hodnotením súhlasíme, alebo nie, je iná vec. Ale faktom zostáva, že jeho poznávacie vnemy sú pre neho rovnako reálne, ako naše. V ideálnom prípade postupom času a skúsenosťami, dospejeme všetci k súvislostiam, ktoré nám pomôžu porozumieť, prečo vidíme, čo vidíme, a nie prečo by sme mali vidieť, čo nemôžeme vidieť.

Tieto rôzne spôsoby videnia majú základ vo veľmi zložitých procesoch, z ktorých niektorým rozumieme, a niektoré zatiaľ zostávajú pre nás tajomstvom. Vidíme sa aj my v suiseki? Ako vieme, že vidíme to isté, čo zberateľ suiseki stojaci vedľa nás? Ako vieme, že vidíme „správne“ veci na suiseki, predpokladajúc, že tu také veci sú? Vychádzajúc zo svojich skúseností s učením a písaním o umení verím, že sa na suiseki môžeme pozerať podobným hodnotiacim spôsobom pomocou extenzívneho štúdia a vystavovania tejto formy umenia. Toto bolo mojím cieľom ako vedúceho nášho klubu. Nie je jasné , akým spôsobom pozorovatelia zaostrujú svoje vnímanie a ako a prečo prichádzajú na zhodné uzávery pri hodnotení suiseki. Uvedomujem si, že estetickú zhodu ako ideál nemožno nikdy dosiahnuť a ani to nie je cieľom. V čo dúfam, je súhlasné vnímanie spôsobov vyhodnocovania suiseki v rámci všeobecného estetického étosu. Môj suiseki klub rozhodne napreduje týmto smerom. Sú vytvorené rôzne klasifikácie, ale v rámci všeobecne pochopeného a zrozumiteľného spoločného základu.

Mojím cieľom je, aby sme zavedením pojmov týkajúcich sa vizuálneho vnímania, boli lepšie pripravení pochopiť ako pristupovať k suiseki, alebo akémukoľvek vizuálnemu umeniu. Čo sa môžeme naučiť a tým aj aplikovať cez naše pochopenie poznaných poučiek pri hodnotení suiseki tak, že už viac nezostáva „neviditeľným umením“? Dvaja vedci zaoberajúci sa procesom poznávania napísali v článku nazvanom „Problém vedomia“, že „…informácia, ktorú prijímame prostredníctvom našich očí, nie je pre náš mozog, s jeho výnimočnou interpretáciu viditeľného sveta, dostatočná. Mozog musí použiť minulé skúsenosti (buď vlastné, alebo skúsenosti našich dávnych predkov, ktoré sú uložené v našich génoch), aby mu pomohli pri interpretácii informácie, ktorú prijímame našimi očami.“ Ak sa naučíme preskúmať hĺbky našich minulých a súčasných skúsenosti využívajúc naše kolektívne aj osobné vedomie, budeme lepšie pripravení porozumieť suiseki ako umeniu. Je časťou nášho poslania, aby sme boli schopní vyjadriť tieto skúsenosti.

Zákon pregnantnosti a suiseki

Tvarové zákony vizuálnej organizácie sú jedným zo spôsobov, ktorými začneme formulovať skupinu princípov, ktoré nám pomôžu porozumieť spôsobom, ktorými oddeľujeme a spájame vizuálne zložky do vzorov a celkov. Zákon pregnantnosti sa zaoberá vlastnosťami jedinečnými pre vnímané okolie a v nadstavbe aj tým, ako vnímame suiseki. Veľká časť toho, čo vidíme, závisí od našich skúseností (pamäte), našej osobnosti, kultúry a od toho, čo vlastne hľadáme. To, čo prežívame, záleží od vonkajších a vnútorných faktorov – od toho, na čo sa pozeráme a čo hľadáme.

To, čo zberateľ suiseki vidí a spoznáva, je výsledkom jeho vnímania. To je proces známy ako vnem. Pokus zberateľa suiseki vyrozprávať, čo vidí je pokus popísať neverbálnu skúsenosť. Je to pokus verbalizovať vnem, čo často zlyháva pre komplikovanosť procesu videnia. Niektorí to posudzujú ako formu nadbytku informácií, kde sa prezentuje toľko informácií, že ich jednoducho nemôžeme všetky pochopiť. V podstate povedať neznamená vidieť. Vnemy sa u každého z nás líšia, čo sa zakladá na našej jedinečnej povahe, vzoroch fyzikálnych stimulov a skutočnosti, že naše reakcie sa čas od času menia. Táto dynamika vyústila do vzrušujúcich diskusií medzi psychológmi, filozofmi- hlavne existencionalistami- a umelcami , o tom, čo je vlastne realita. Niektoré z najväčších umeleckých diel sa venovali týmto otázkam. Napadá mi japonské klasické dielo „Roshomon“, ako aj skvelý Antonioniho film „Zväčšenina“. Predpokladáme, že zákon pregnantnosti nám pomáha organizovať náš svet , takže sa s ním vieme vysporiadať. Hľadáme stabilitu a význam, rovnováhu a istotu. Keď narazíme na niečo také tajomné ako je suiseki, buď niečo z toho vypustíme, alebo zjednodušíme zoskupením do širších, príliš jednoduchých, alebo pohodlných a známych kategórií. Všeobecným zámerom väčšiny zberateľov nie je ani tak pokúšať sa o popis zložitosti suiseki, ako skôr pokúsiť sa o zjednodušenie toho, čo vidia, pretože to je jediná vec, ktorú možno v danej chvíli urobiť.

Pamäť a suiseki

Pamäť je integrálnou časťou vnímania. Je napríklad omnoho ľahšie vidieť niečo, čo poznáme, čo máme uložené v pamäti, ako vidieť to, čo nepoznáme, čo nemáme uložené v pamäti. To možno pomôže vysvetliť, prečo mnohí umelci suiseki často odložia čerstvo nazbierané kamene na celé mesiace a tým „ sa učia žiť“ s kameňom, ktorý zas naopak, komunikuje so zberateľom. Takto sa pomaly prijímajú vnemy, takže zberateľ má dosť času, aby sa naučil vidieť a „stráviť“ suiseki.

Asociácia (združovanie): Udalosti si pamätáme prostredníctvom asociácií. Kvalitné suiseki majú schopnosť pomôcť nám dať ich do súvislostí s inými vizuálnymi symbolmi. Teda asociatívne významy suiseki, ich schopnosť konotácie a inšpirácie, sú tým, čo im dáva hodnotu. Čím viac asociácií pri ich štúdiu môžeme vytvoriť, tým sa stávajú cennejšími. Kvalitné suiseki sa stáva vizuálnou metaforou alebo poetickou formuláciou pre veci mimo neho samotného a jeho bezprostrednej fyzickej podstaty. Kvalitné suiseki sa stáva viac ako iba suiseki, môže byť metaforami života , pripomienkou našich milovaných, krásne prežitých chvíľ v horách, alebo symbolom mieru a pokoja pri meditácii o jeho kvalitách.

Základné zložky: súčasti suiseki môžu slúžiť ako základné zložky, alebo symboly pre iné vizuálne zložky alebo motívy. Suiseki môže zberateľom formou pripomínať človeka, zvieratá, kvety a prírodu.

Farby: Farby tiež slúžia ako základné zložky a sú závislé rovnako na kultúre ako na súvislostiach. Kuro, alebo čierne suiseki sú vysoko cenené jednak pre svoju mnohoúrovňovú, náznakovosť a symbolizmus, jednak pre svoju umeleckú a kultúrnu hodnotu zdôrazňujúc jemnosť a zámernú zdržanlivosť japonských umení. Na Západe sa farby suiseki rozšírili nielen pre obtiažnosť nájsť skutočne čierne suiseki, ale aj pre dostupnosť farebných minerálov ako sú napríklad jadeity, serpentíny a jaspisy, aby sme vymenovali len niektoré.

Podobnosť: Podobnosť je schopnosť suiseki, pripomínať pozorovateľovi niečo iné. Podobnosť pomáha spúšťať spomienky na minulé udalosti, pocity a skúsenosti. Umelci suiseki často používajú na vyjadrenie tohto javu výraz „podnetnosť – schopnosť vyvolávať asociácie“ . Pozorovatelia, ktorým suiseki pripomína niečo v nich, zažívajú určitý stupeň podobnosti. Myslím, že pojem podobnosti, je jedným z najsilnejších atribútov charakteristických pre suiseki.

Synestézia: (predstava sprevádzaná vnemami z iných zmyslových oblastí.) Synestézia je spúšťanie jedného zmyslového vnemu iným. Suiseki sú známe svojou hrubou štruktúrou, takže pozorovatelia sledujúci ťažké tóny štruktúry, môžu pociťovať aj hmatové vnemy. Kompozičné napätie jedinečné pre kvalitu suiseki môže tiež pomáhať pri rozvoji pocitu synestézie, keďže pozorovatelia zažívajú tiež pocit nerovnováhy, ktorého výsledkom je napätie.

Suiseki a priestor

Suiseki sú známe svojou zvláštnou fyzikálnou variabilnosťou, „stopami“ vytvorenými kameňmi . Suiseki zahŕňajú aj schopnosť jednotlivca vidieť v nich hĺbku. Napríklad dobre tvarované suiseki majú menšie vrcholky na prednej a zadnej strane a vyššie v strednej oblasti. To napomáha ilúzii priestoru .Masívnejšie časti suiseki sa oku zdajú byť ťažšie a tým mocnejšie ako menšie a ľahšie časti. Tmavšie suiseki tiež vytvárajú pocit väčšej váhy ako bledšie sfarbené suiseki. Napríklad suiseki tvaru hory tmavej farby s rôzne vysokými vrcholkami predstavuje vizuálnu zložitosť, ktorú môžeme s pôžitkom sledovať veľmi

pomaly, umožňujúc zložitostiam kameňa komunikovať s nami mnohými spôsobmi.

Obrysy

Obrysy alebo siluety suiseki predstavujú pre pozorovateľa komplex vnemov. Obrysy kameňov môžeme vnímať ako s „ťažkými“ hranami, pretože tie určujú fyzické hranice suiseki. Niektoré suiseki majú rovnaké obrysy , ale odlišujú sa štruktúrou a ( alebo) farbou. To môžeme vidieť , keď časť suiseki vystupuje zo základu kameňa ako špeciálne definovaná kontúra/ štruktúra, ako napríklad vodopád, chrbát alebo previs. Spoločné hranice v rámci suiseki vedú k súpereniu obrysov. Tieto spoločné hranice sú nepríjemné, pretože vytvárajú napätie. Rôzne časti alebo oblasti suiseki vyzerajú, akoby sa chceli odtrhnúť zo základnej hmoty kameňa, stať sa nezávislými, pretože sa línie navzájom zrážajú alebo ohraničujú, a tým vytvárajú vizuálne napätie. Napríklad pri klasických kikka-seki, alebo chryzantémy znázorňujúcimi suiseki, by bolo za vlasy pritiahnuté vizualizovať kvet jeho vybratím z ložiska, oddelením hrubých štruktúr od jemnejších a oddelením tmavých farieb od svetlejších.

Notan: Keď sú na suiseki ostré rozhrania, čo sa stáva pri čierno-bielych kameňoch, vidíme hru svetla a tieňa, mäkkého a tvrdého, protikladov v harmónii a protikladov komplementárnych pocitov. Negatívny priestor verzus pozitívny priestor. Tento pojem Japonci nazývajú Notan, alebo svetlo – tma. Starodávne symboly yin – yang obsahujú rovnakú základnú myšlienku. Niektoré suiseki celkom úspešne zobrazujú estetiku Notan. Antropológ Edmund Carpenter napísal, že „Na Západe vnímame objekty, ale nie priestor medzi nimi. V Japonsku je priestor vnímaný, pomenovaný a uctievaný ako MA, alebo plynúci interval (medzera). Biela farba na čiernom alebo tmavozelenom podklade napomáha vytvoreniu pocitu MA a Notan, pričom pozitívne a negatívne priestory vytvorené tvarom a farbou (nerastné inklúzie), vytvárajú v pozorovateľovi zložité vizuálne napätie. Dobrý Notan sa u suiseki prejavuje vizuálnym napätím, pričom sa zdá, že čierne a biele sa od seba oddeľujú, napriek tomu, že sú viazané stálosťou minerálu. Takto klasické napätie pomáha vytvárať vizuálnu komplexnosť.

Subjektívne obrysy suiseki

Proces nášho videnia, ktorý nám dáva neúplnú informáciu, doplní „diery“ tak, ako si myslíme, že by mali vyzerať. Podľa tvarových zákonov ľudské oko potrebuje doplniť všetko, čo vyzerá neúplné (nekompletné). Toto je technika, ktorá sa úspešne používa v reklame: doplníme si chýbajúce slová, melódiu alebo symboly. Suiseki je abstraktné a „neúplné“ umenie v tom zmysle, že mnohé suiseki skôr naznačujú alebo metaforicky symbolizujú, ako sú skutočnosťou a často zosobňujú subjektívne obrysy. Keď jeden z členov nášho klubu vidí korytnačku v suiseki, v ktorom všetci ostatní vidia horu, vyjadruje tým svoje subjektívne hodnotenie obrysov suiseki. Pomocou našich subjektívnych vizuálnych skúseností „spájame“ časti suiseki a to je príkladom, ako vytvárame „virtuálne kompozície“, aby som použil dnešný slovník. Tieto virtuálne kompozície existujú len ako osobné a subjektívne vizuálne efekty, a ostatní pozorovatelia toho istého kameňa môžu pospájať obrysové línie úplne inak. Zložitosť suiseki dáva niečo každému pozorovateľovi . Vnímanie, alebo videnie je proces, ktorý nám umožňuje vytvárať obrazy už v existujúcich obrazoch vlastných pre suiseki, a tým vytvárať pocit úplnosti alebo definitívnosti každého suiseki.

Suiseki ako ilúzie

Vyššie uvedená diskusia poukazuje na zaujímavý jav v našej analýze umeleckých objektov. Ťažko vidíme veci oddelene alebo nezávisle jednu od druhej, namiesto toho ich vnímame skôr ako logické spojenia. Kvalitné suiseki sú majstrami ilúzií! Sú teda klasickou formou „neviditeľného umenia“. Naše ilúzie sú určované veľkosťou, dľžkou, tvarom, dynamickým pohybom a textúrou. Všetky tieto premenné navzájom interagujú vytvárajúc vizuálnu komplexnosť, ktorá zahŕňa početné interpretácie toho istého suiseki. Tieto interpretácie nám pomáhajú pri zmenšovaní vizuálnych napätí zavádzaním stále väčšieho porozumenia a dôvernosti.

Suiseki a morfológia

Morfológia znamená zmenu formy. Suiseki samé osebe formu nemenia, ale predstavujú alebo pripomínajú rôzne formy alebo tvary. Diskusia o prevládajúcich tvaroch prítomných v suiseki by nám mohla byť nápomocná k pochopeniu toho, na čo sa vlastne pozeráme.

Izomorfizmus: Izomorfizmus v umení suiseki ukazuje, ako sú objekty prijímané čo sa týka vzhľadu, čo pripomínajú. Napríklad pri pozorovaní víriacej sa vody vidíme len kremíkové alebo živcové inklúzie. Iné inklúzie môžu vyzerať ako zvieratá, kvety, alebo ľudské bytosti. Farby v izomorfii nám môžu pripomínať tváre, kvety, alebo postavy. Podobnosť foriem, farieb a textúr hrá ústrednú úlohu v estetike suiseki. Opäť uvediem jeden príklad istého člena nášho klubu, ktorý vidí zvieracie a ľudské formy v mnohých suiseki, čo je príkladom schopnosti izomorfie. Je ľahké pochopiť, ako si každý buduje komplexnosť vizualizácie zložitými cestami. Ale napríklad kde sa nachádzame pri štúdiu suiseki čo sa týka poznávacieho procesu, to nevieme. Toto poukazuje na to, že sme celkove na úrovni estetickej a interpretatívnej diskusie a že dať sa dohromady a vyvinúť unifikovaný estetický etos je ťažká, ak nie celkom nemožná úloha.

Antropomorfizmus: Vizuálny proces, pomocou ktorého vnímame, že suiseki má tvar podobný človeku, sa nazýva antropomorfizmus. V japonskom suiseki je zvlášť populárna postava kresťanskej madony, čo je prinajmenšom záhadou, keď si uvedomíme, že Japonsko nie je kresťanskou krajinou. Kognitívni psychológovia to vysvetlili predpokladom, že rozpoznávanie ľudskej tváre a tvaru človeka nie je reakcia, ktorá je získaná len učením. Zdá sa, že pochádza z nejakej vrodenej motivácie v nás všetkých.

Zoomorfizmus: Zoomorfizmus suiseki spočíva len v našej predstave, čo nám ten-ktorý kameň pripomína, v identifikácii zvieracích foriem s konkrétnym suiseki.

Suiseki a naša osobnosť

Naše osobnostné rysy sú jedinečné. Keď zbierame a vystavujeme suiseki, zbierame sami seba, naše osobnosti. Vyberáme kamene, o ktorých veríme, že majú vysokú kvalitu, ale o tom som už písal. Definícia kvality je príliš často daná našou osobnosťou. To by sám osebe nebol problém, práve naopak, to je to, čo nazývam umelecké štýly suiseki. V predchádzajúcich článkoch som napísal, že dokážem identifikovať mnohé štýly umelcov suiseki podľa kameňov, ktoré vystavujú. Z rovnakého dôvodu mi iní umelci suiseki povedali, že môj štýl je zrejmý: veľké suiseki s istou zjavnou eleganciou kameňov v tvare hory, tak definujú môj štýl najčastejšie, a majú pravdu. Je možné, že toto je dôvod, pre ktorý som od San Francisco Suiseki Kai dostal meno Seki-yu, čo znamená milovník, ochranca alebo zberateľ veľkých kameňov.

Tri najdôležitejšie prvky, ktoré charakterizujú naše umelecké cítenie a spôsoby, ktorými vnímame suiseki, sú predstava, vcítenie a splynutie.

Predstava: Dospievame k našim pocitom a myšlienkam a premietame ich do suiseki. Naše predstavy nám pomáhajú nachádzať v kameňoch zalesnené oblasti, jaskyne, ľadovce, kým u iných pozorovateľov tieto predstavy chýbajú, majú svoje vlastné palety predstáv, ktoré u nich fungujú. Keď si istý môj priateľ horolezec prezeral jedno moje suiseki, ktoré malo kolmé steny, povedal mi, že mu pripomína steny hory El Captain v Yosemitskom údolí. Vložil končeky prstov do vertikál a „dvíhal sa“ na moje suiseki ako keby „liezol“ na stenu monolitu. Toto je predstava v tom najlepšom zmysle slova. To je to, čo spôsobuje, že sa cítime so suiseki dobre. Predstava je zvlášť efektívna, keď je spojená s bohatou predstavivosťou, pretože zjednocuje všetky naše zmysly a môže tiež slúžiť ako okno do vnútorných zákutí a tajomstiev tohto umenia.

Vcítenie: Naša schopnosť pozerať sa a počúvať., naša schopnosť počuť, čo nám naše suiseki hovorí, je vcítenie. Sú ostýchavé? Predvádzajú sa? Všetky moje suiseki majú svoju osobitosť a musím sa s nimi naučiť žiť. Vcítenie je aj proces ukladania novonájdených kameňov von , na vnútorný dvor alebo záhradu, ale tak, aby boli viditeľné. Žijeme s nimi, niekedy mesiace, čakajúc na deň, kedy nám kamene povedia, kde je ich predná strana, boky, atď.

Splynutie: naznačuje hlboký záväzok voči tomu, čo zbierame. Pomáha rozvíjať lásku a väzbu medzi nami a kameňmi. Vytvorené spojenie dáva našim suiseki život. Mám niekoľko suiseki, ktoré sú mi rodinou a nikdy sa s nimi nerozlúčim. Zaujímavé je, že moja manželka, ktorá nie je zberateľkou, ale má vzťah k tomuto umeniu, má tiež svojich obľúbencov. Ona tiež zažila splynutie s niektorými z mojich suiseki. Celkom jasne mi povedala, že mám niektoré suiseki, ktorých sa nikdy nezbavím, pretože sú to „jej“ suiseki.

Závery

Príliš často naše suiseki vytvárajú familiárne ovzdušie, považujeme ich za samozrejmosť, neutierame na nich prach, dávame ich do rohu, nevšímame si ich. To nie je správne. Dúfam, že zavedením niektorých postupov „videnia“ našich suiseki, budeme schopní si ich viac vážiť, ohodnotiť a pozerať sa na ne také, aké sú – silné objekty pre meditáciu, radosť a lásku. Potrebujeme si vytvoriť určitý príbuzenský vzťah s našimi suiseki.